Prítomnosť je smútkom minulosti a nádejou budúcnosti

Laurin List

26. october 2007 at 23:26 | LoveAffair |  Rozne
Lahla si k nemu do postele.Lubila ho velmi.Zivot bez neho?Nie ten neexistoval.Citila omamnu vonu jeho tela.Dufala ze ju nikdy neopusti ved kolko ludi koli nemu stratila.Ale stalo to za to.Pritisla sa k nemu blizsie,pozrela do jeho smutkom unavenej tvare a spomenula si na mamu.Chybala jej a velmi, ale uz nebolo navratu.Musela si vybrat.Rodina alebo on.Vybrala si.Teraz tu lezala vedla muza ktoreho bezhranicne miluje no nebol si ista ci urobila dobre.Co ked ju opusti?Co ked umrie?Nie to nie.Este je prilis mlady.Bala sa osameleho zivota.Zivota bez lasky.Zrazu pocitila jeho ruku na svojom lici.Laura pomaly otocila hlavu.Usmieval sa,no oci mal smutne.Vedel na co mysli.V poslednom case sa spravala ako telo bez duse.Pobozkal ju na usta a uvedomil si ze je to zena ktoru nikdy neprestane milovat.Pacilo sa mu na nej vsetko.Jej pery,oci smiech.Miloval ked si nervozne hryzla spodnu peru,no najviac na nej miloval jej oddanost.Jej vieru v zivot ktory sa nemohol stat skutocnostou,no ona v to dufala.Nikdy sa nevzdala snov na stastny zivot .Tuzila aby jej rodicia mali radi aj jej manzela.No nestalo sa tak a ju to nicilo.Odputala sa od nich ,opustila.Pre to jedine co v zivote naozaj milovala.Pre neho.teraz ked lezala v jeho naruci priala si aby sa tato chvila nikdy neskoncila.V jeho ociach videla lasku,smutok a stastie zaroven.Spytala sa ho ci ju lubi.Vzal jej tvar do dlani a pozrel do oci a povedal:" Laura .Ja ta nelubim.Ja ta milujem.Ved to vies.Urobim pre teba cokolvek.Tak preco si smutna"Slabo sa usmiala no jej pochybnosti ze nieco nie je v poriadku sa nestratili.Citila to zlo ktore sa blizilo.Bala sa.Bala sa ze ho strati.Otvorila usta v nadeji ze bude schopna mu povedat ako ho aj ona miluje ,ale ze sa velmi boji.No nedalo sa V hrdle jej vyschlo a do oci sa jej tisli slzy.Nechapala to tak ako on.nevedel co povedat a tak ju len silnejsie objal.Chvilu este tisko plakala no jeho pohladenia ju upokojili a ona spokojne zaspala.Snivalo sa jej o mame ktora jej zakazovala spavat s chlapcom v posteli kym sa nezoberu."Pozri"kricala"pozri aky je bledy.Ty nevychovane dievcisko.Celej rodine robis iba hambu."
Zobudila sa na pocit chladu.Striaslo ju a tak sa pritisla blizsie k manzelovi, aby sa zohriala.Chvilu jej trvalo,kym si uvedomila ze ten chlad ide prave z neho.Bol studeny a stuhnuty ako mrtva ryba.Posadila sa a pozrela do zarastenej tvare,v ktorej sa zracila laska.Keby nie toho chladu a stuhnutosti,povedala by,ze podchvilou ju pohladi ausmeje sa na nu tak ako kazde rano.No jeho tvar bola prazdna maska a otvorene oci sa divali kamsi do neznama.
Pritalcila si lice k studenej tvari a pritisla si ju na hrud.Z oci jej vytriskli slzy ako hrachy,skotulali sa po licach a telom jej zacali lomcovat prudke vzlyky.Este nikdy sa necitila tak mizerne a beznadejne.Odisiel.Ale kam?Existuje vlastne nebo?Preco zomrel?Ved bol zdravy a plny zivota.Malokto mal tolko energie ako on.V zmatku sa usilovala spomenut si na posledne slova co jej povedal.laska,bavili sa predsa o laske.Potom jej povedal ako ju miluje.Pri tejto spomienke zavzlykala.A potom uz usedavo kvilila,nevedela sa zastavit.No v dome nebol nik kto jej pomohol,kto by ju obial,nik kto bu ju mohol utesit.Po dome sa rozhostil hlasny narek zeny ktora stratila v zivote lasku.Nevedela sa z toho spamatat.Plakala az kym nezobudila aj susedou.Ti vystraseni pribehli do domu ,zistit co sa deje.Ked uvideli Lauru ako lezi na mrtvom manzelovi pochopili.Museli ju od neho odtrhnut.Schulila sa v naruci susedky,ktora jej vzdy pomahala.Sok z toho ze objavila Seana mrtveho,na nu nahle zaposobila ako studena sprcha a triasla sa ani osika.Nevnimala slzy cojej stekali po licach.Nevidela ani nepocula nic.Citila len strasnu bolest ktora jej zozierala vnutro zaziva.Je mrtvy.Mrtvy.Je prec.nemohal tomu uverit.Nevedela co sa deje okolo citila len nahlu tazobu na srdci a potom uz len tma.Tma a ticho.Zobudila sa az na druhy den.Sprvoti si nevedela spomenut co sa stalo.A tak si len sadala na postel a cakala na Seana az otvori dvere kupelne a vroci do izby len s uterakom okolo bedier a morkymi vlasmy.cakala.No nik neprichadzal.Len ticho.Az prilis tazive.zrazu si uvedomila ze nie je vo svojej posteli.Uz nic nechapala,ked sa zrazu otvorili dvere a dnu vkrocila jej susedka Anna.Na tvari mala zvlastny vyraz.Vyraz ktory naznacoval ze nie je vsetkotak akoby malo byt.Podisla k nej a sadla sina okraj postele.No vtedy si uz Laura vsimla jej uplakane a opuchnute oci.Rychlo sa pokusala spomenut si na vcerajsok.No nedokazala to.mozno kdesi v kutiku duse to aj vedela ale bolo to az prili hrozive aby to bola pravda.anna sa na nu sucitne pozrela"Laura, je mi to luto.Vsetci sme ho mali velmi radi.je to velka skoda ved bol tak mlady.chapem ze je to pre teba teraz tazke ale mali by sme stanovit datum pohrebu."povedala.Laura chvilu mlcala.je to teda pravda.Nesnivalo sa jej to.sean je mrtvy.Mrtvy.Pozrela na annu a oci jej zvlhli.Neboal schopna povedat nic a uz vobec nie datum pohrebu.Aka krutost.Vari nevidi ake je to pre nu strasne?Preco jej to robi.preco ju nenecha samu.Preco aj ona nezomrie?
"Laura"pomaly ju oslovila Anna.
"Laura je velmi dolezite aby si pochopila,ze viemna co myslis.Ale to ti honevrati a nemyslim si zeby chcel aby si koli nemu zomrela.Neprial by si to a ty to vies."
"Nechaj ma"vzlykla Laura.
"Nenecham.nenechampretoze sa bojim zeby si si nieco mohla spravit.Viem ake je to teraz pre teba tazke.Ale musis sa pozbierat."
Laura pomaly zdvihla hlavu a skumavo sa jej zadivala do oci.
"Vies?"zacala pomaly.
"Vies ake toje ked ti umrie jediny clovek ktory ti ostal?Jediny ktoreho si lubila?Zomrela ti uz niekedy tvoja najvacsia laska?"
Anna zvesila hlavu:"nie ,nezomrela."
"Tak potom nemozes mat ani potuchy ake to pre mna musi byt."skrikla Laura a z jej hlasu bolo citit bolest,ktora anne nahanala strach.
Chvilu mlcky sedeli vedla seba , az kym sa Laura znova neozvala.
"Chcem ho vidiet."Anna sa zhrozene na nu pozrela.
"Nemyslim z eje to najlepsi napad."zacala jemne.No vedela ze je zbytocne odporovat.poznala Lauru.ked si ta nieco vzala do hlavy,nikto jej to nevyhovoril.Vzdy pevne stala za svojimi rozhodnutiami a tak to bolo aj teraz.
"Zaved ma k nemu."prikazala.Anna smutne vzdychla.Nechcela aby ho Laura videla.Bala sa ze reakcie akou na jeho smrt zareagovala vcera.No nemala na vyber.
"Tak sa oblec.zaveziem ta"odvetila a odisla z izby.Laura chvilu este ostala sediet v posteli.Spomenula si ako jej kedysi davno,matka povedala, ze najsmutnejsie slovo v slovniku, je "prineskoro".konecne tomu porozumela.Keby akymsi zazrakom zacal znova dychat,nezavahala by ani na okamih a davala by mu zo svojej lasky na plny plyn.Hoci puto,ktore ich k sebe po tych par rokov pritahovalo, pokryla hrdza smutku a zivot do ich lasky vrazil klin strachu milovala ho celym svojim srdcom,aj ked mu to nikdy nevedela povedat tak ako on jej.castokrat ho nechapala.Bol to blazon ktoreho milovala,no nechapala.Jeho ubolena dusa radsej balansovala na prahu blaznovstva, akoby sa mal postavit tvarou v tvar realite ktora mu zobrala rodicov,bratov a nakoniec aj lauru.Miloval Lauru no zmenila sa.Uz to nebola ta vesela dievcina ktora mu ukazala ze svet moze byt znova krasny.Hryzol ju strach z lasky.On ju poznal a vedel ze sa baji no nikdy nepochopil preco.A ona mu to nebola schopna vysvetlitNo napriek tomu ju lubil.Blaznivo miloval.Blaznovstvo bolo prenho drogou,vdaka ktorej necitil ako v nom narasta pocit ze pripravil o rodinu jedineho cloveka ktoreho miluje.No Laura mu to nikdy nedala pocitit .Nikdy mu nevmietla do tavre ,ze iba vdaka nemu prisla o rodinu.Velmi ho lubila a to bolopodstatne.No teraz ked umrel, uz nic nebude take ako predtym.Bude sama vo velkom dome,v ktorom sa uz nebude ozyvat Seanov vesely smiech.Tuzila aby sa to nestalo,ved bol v poriadku.Ako lahko moze clovek pristo zivot.No to uz nevydrzala ...musela ho vidiet.Vstala a pomaly sa obliekla.Zisla schodami dole,kde na nu uz cakala Anna aby ju odviezla do Marnice.
Vratili sa az neskoro vecer.Laura nechcela ist hned domov.A uz vobec nie do toho velkeho pusteho domu.Nahanal jej strach.Bala sa ze ked donho vstupi,tak ju pohlti.Anna to vycitila a pozvala ju aby u nich este par dni prespala.Laura jej zato bola nekonecne vdacna.
Sekundy,minuty,hodiny.Bola to vecnost ktoru Laura nedokazala vydrzat.Blizila sa hodina pohrebu.Laura chcela aj navonok ukazat lasku k Seanovy,preto mu vystrojila pohreb pri rieke pod vrbou kde zvykol sedavat.Na mieste kde sa prvy krat stretli.Laura koli slzam nevidela a tak ju velmi prekvapilo ked napleci pocitila nieciju ruku.Otocila sa v nadeji ze to bude Sean ktory jej tak sacto prejavoval doveru.No nebol to on.Nemohol.Otocila sa a zbadala zvraskavenu tvar svojej matky,ktora ani pri takejto smutnej udalosti nevyronila ani slzu.Bola ako kamen.Nikdy nedala city najavo.
"Laura jenam luto ze Sean zomrel"povedala"ale asi to tak boh chcel"Laura nemohla uverit vlastnym usiam.Ved matka o jeho smrti rozprava ako by to bolo nieco takze bezne ako napit sa vody.
"Preco si prisla matka.Preco ked ho nedokazes pochopit,ani prejavit aspon kus citu aspon pri smrti cloveka ktoreho lubim."odvetila Laura
"lubis?Chcela si povedat lubila.Uz je predsa mrtvy ci nie?Teraz ked zomrel ta tu uz nic nedrzi.vratis sa s nami do Irska.tam kde aj patris a z kade si nikdy nemala odist"
"Nie"razne odvetila laura.Nevratim.irsko uz pre mna neexistuje.Ja zu nemam nikoho."povedala Laura a otocila sa matke chrbtom,ked videla jej zhrozeny vyraz.Hoci sa k nej spravala ako vojensky diktator,lubila ju.Bola to predsa jej matka.Uz nikoho ineho nemala.Otec umrel pred rokom.Predvcerom Sean.Uz nemala pre koho zit a neverila zeby sa mohla este niekedy zalubit.Po rozhovore s Laurou jej matka odisla.ani nepockala kym ulozia rakvy do hrobu.
So seanom sa prislo rozlucit mnoho ludi ,hoci nemal ziadnu rodinu.Mnohym pomohol a vsetci ho poznali ako chlapa ktory sa neboji prace a je ochotny pomoct kedykolvek a komukolvek.To ze umrel bola strasna sprava a vela ludi za nim smutilo este velmi dlho.
No teraz pri rieke to bolo Lauru najtazsie.Dat posledne zbohom niekomu koho lubi tak silno ako sa len da.a zrazu je to fuc.Uz sa nevrati nic.Mohli mu uz len sprijemnit poslednu cestu a tak zastupy ludi zo sklonenymi hlavami odriekali modlitby a upierali oci do jamy,kam klesala pohojdavajuca sa rakva.Len co na nu dopadla posledna hruda zeme,mraky sa rozostupili a ziarive slnko zaplavilo priestor nezvycajnym teplom.Vsetci naradosteni a prekvapeni, zdvihli zrak k oblohe.Laura sa prezehnala a dakovala Bohu zato,ze Seanovy otvoril nebesku branu.Davy ludi sa pomaly rozchadzali az tam ostala sama.So srdcom plnym zialu a smutku,pozorovala slnecne luce a premyslala nad tym,ako svet odrazu potemnel.Po smrti Seana uz ani slnko nesvietilo tak jasne ako predtym.vedela ze nebude vediet zit bez osoby ktora jej prinasala do zivota svetlo.
Auto zaparkovala pred domom a vbehla dnu. Citila sa ako za cias ked Sean este zil.Zomrel ani nie pred troma dnami , nojej to pripadalo ako roky.Vedela ze kona spravne.Nebola blazon,len privelmi milovala a to ju zabilo.Nasla Seanovu zbran.Vedela ze to tak musi byt.Ako povedala jej matka, asi to tak chcel boh.So zbranou v rukach podisla ku skrini so seanovymi vecami.Obliekla si jeho sako zktoreho jej ledva trcala hlava a ruky.No na okamih mala pocit ze je tam s nou.Citila ho.Este stale ju lubi.Spravi to prenho.
Anna bola prave v kuchyni ked zacula zo susedneho domu vystrel.Niktojej nemusel hovorit co sa stalo.Vedela to .Tusila ze Laura sa stym nikdy nevysporiada.Vbehla do domu ,kde nasla v kaluzi krvy lezat mrtvu Lauru,oblecenu v seanovom saku.Pri nej bola polozena obalka,urcena prenu.Anna sa rozplakala.Za styri dni prisla o dvoch ludi ktori si zasluzili zit vecne.
Hned na druhy den sa konal pohreb.Lauru ulozili vedla seana tak ako to pozadovala v liste.Taktiez chcela aby ho Anna precitala aj pred ostatnymi a tak namiesto pohrebnej reci Anna precitala Laurin List.
Mila Anna,
Nechcem aby ste za mnou smutili.Tam kde som teraz je mi ovela lepsie.Onedlho budem zase so Seanom a konecne spoznam aj jeho rodicov.konecne som stastna.Nie som blazon ani samovrah,len zena ktora privelmi lubila.To je vsetko.chcela by som tie zpodakovat mojej mame zato ze zo mne vychovala zenu ktora bola schopna tolkej lasky.Vsetkych vas velmi lubim a ty to vies.Vies tak ako si vedela co spravim.dakujem ti Anna zato ze si mi nebranila.Vedela si ,uz ked si ma nasla plakat pri Seanovy,ze onedlho sa odoberiem za nim.Skor ci neskor sa to muselo stat.laska je niekedy prislis silna na to,aby sme ju mohli a boli schopni porazit.Myslite si ze sa zalubite znova.No laska moze byt len jedna.Ako mi raz poevdala moja mama, najsmutnejsie slovo v slovniku, je "prineskoro"a po seanovej smrti som konecne pochopila ako to myslela.Ja som si prineskoro uvedomila ze strachom som si nicila zivot.Strachom clovek nic neziska.Svoj osud ma dany.Ja som ten svoj dufam naplnila.Som stastna a konecne sa nebojim.Lubim vas vsetkych.Dakujem vam za vsetko,ale uz musim ist.Zbohom.

Laura.
Anna poskladala list a zdvihla hlavu.Nikto sa jej nedival do oci.Az na jedneho cloveka.Laurinej matky.Ta ako vzdy stala rovno a pohlad upierala rovno do jej oci.No anna vycitila ze sa nediva na nu.Vsimla si ze uz to nie je ta tvrda zena.Nie ten pocit ze stratila druheho cloveka ktoreho strasne lubi na nu dolahol a odrazil sa jej na ociach.Tie roky tvrdosti boli len prikryvkou pre jej bolavu dusu.nechapala ako jej mohla Laura odpustit.Prineskoro.Znovu.Zrazu pocitila na lici nieco vlhke.Slza.Ona plakala.Nikdy nevyronila ani slzu za nikym ani ked jej zomrel manzel.az teraz.Usmiala sa.Odchadzala ako prva,no este predtym zasepkala.;"Dakujem ti Laura,ze si zomna spravila cloveka.Lubim ta"
Potom sa otocila a odisla....
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement