Prítomnosť je smútkom minulosti a nádejou budúcnosti

May 2008

Znova

29. may 2008 at 12:15 | LoveAffair |  Rozne
Zacalo to zase, a uz to neskonci, nedufal nik, ze iskra preskoci.Vsak nik nepozna nas, ako my seba, vedela som davno ze chcem prave teba.Cakala som dlho, no nic sa nestalo a tak som ta zamkla v hlave, abý to prestalo.No znova sme sa stretli a a pre mna vsetko naokolo zastalo.Bolo to krasne vratit tie chvile a to co znich zostalo.Ale co dalej, to nik z nas netusia mne opat nastal, ten zvlastny ruch na dusi.Neviem cim to je, netusim preco chcem teba,viem len jedno a to, ze mi ta treba.Vsak ludia okolo, kazdy nas sudi, a mne pomaly do zil, pochybnost prudi.Preco nas nenechaju, len tak stat v dazdi, nedbala by som ostat tam stat s tebou navzdy.Je to cudne, vies ako to je,cakam vsak, kto z nas dvoch skor dospeje.Mozno je to vekom, mozno osudom,ak budes pri mne stat, spolu ujdeme predsudkom.Radsej nikomu nic, budel len ticho stat a z dialky sa na teba smutne pozerat.A tak sa ta znova vzdavam, nemoze to vyjst, snad uz len v snoch, mozeme sa zist.Tak ako predtym aj dnes vstavam z toho sna, bojim sa ze spadnem, bojim sa toho dna.A zase sama ako doteraz vzdy,umriem sklamanim ukrizovana na krizi.Vsetko co sa stalo, bol len velky omyl,naposledy som ta stretla a ty si mi dusu zlomil.Nepovedala som ti nic, az prilis som sa bala, a moja zlomena dusa pomaly umierala

SMRT

29. may 2008 at 11:56 | LoveAffair |  Moje Basne
Bozk na celo,tuzba smrt predbehnut,
lasku citit a zivot si dohodnut.
Chces ujist uz prichazda kat,
ostatny sa divaju,no mozu len zaplakat.
A tak pomaly smrt svoje ruky ovija
teba zivot dobieha a pomaly ta zabija.
Odchadzas prec, s dusou zjazvenou,
tvoje meno maju ludia uz len v mysli ozvenou.
Padol si zraneny,vsetci to videli,
zasiahli ta do srdca, tie smrtelne vystrely.
Vsetci tam boli, no malokto tusi,
ze neodisiel si prec s pokojom na dusi.
Teraz vsak uz mrtvy, prechadzas sa v dome,
Miloval si ho,no nic tu nie je take iste vsetko len povedome.
necitis nic, ani hladky zamat,
prisiel si o telo,no dusu nemohli ti zlamat.
Vsade okolo su vsak same hroby,
V nich su kopy mrtvych,kopy nasiaknutej zloby.
Svojej vlastnej smrti sa vsak kazdy raz docka,
a bude to naposledy,co zatvoris svoje tiche ocka.

Nespomen

26. may 2008 at 18:23 | LoveAffair |  Moje Basne
Ja som ta bytost poznas moj dej put,
ja som ten clovek, tak nevrav mi "prúď"
Som tu len ja a moja dusa nehy,
mam ta rada, no aj tato hra ma svoje brehy.
Tak necham aj teba, len ty si smutok nes,¨
tak ako inym, spomienkou na mna, na srdci zanecham ti rez.
Si ako iny, no vdacne pijes nevinu,
snad idey nas dvoch uz nikdy nezhynu.
Nevazil si si cit, co bol tak vzacny,
uz ho nedostanes nikdy ako prstienok na tacni.
Tvoja laska mohla aj moju smrt prezit,
vsetko bol len klam,umriet, zit i nezit.
Nuc ma prosim, lasku doteraz som hrala,
tu niet vsak potom smutku ked nadej umierala.
Pri spomienke na teba, celo pretne mi vraska,
nezmohol si u mna nic, len ta tvoja ticha laska.
moje sny o tebe vsak nikdy neumru,
a my mozno dohrame raz, tu nasu nemu hru.
No teraz hmla padla na svet a ja ta nevidim,
moj cit k tebe coskoro rozplynie sa ako dym.
Neviem netusim, kde ostal duse mojej tien,¨
ale ak vies,radsej nic nevrav,zamlc, nespomen.