Prítomnosť je smútkom minulosti a nádejou budúcnosti

Znova

29. may 2008 at 12:15 | LoveAffair |  Rozne
Zacalo to zase, a uz to neskonci, nedufal nik, ze iskra preskoci.Vsak nik nepozna nas, ako my seba, vedela som davno ze chcem prave teba.Cakala som dlho, no nic sa nestalo a tak som ta zamkla v hlave, abý to prestalo.No znova sme sa stretli a a pre mna vsetko naokolo zastalo.Bolo to krasne vratit tie chvile a to co znich zostalo.Ale co dalej, to nik z nas netusia mne opat nastal, ten zvlastny ruch na dusi.Neviem cim to je, netusim preco chcem teba,viem len jedno a to, ze mi ta treba.Vsak ludia okolo, kazdy nas sudi, a mne pomaly do zil, pochybnost prudi.Preco nas nenechaju, len tak stat v dazdi, nedbala by som ostat tam stat s tebou navzdy.Je to cudne, vies ako to je,cakam vsak, kto z nas dvoch skor dospeje.Mozno je to vekom, mozno osudom,ak budes pri mne stat, spolu ujdeme predsudkom.Radsej nikomu nic, budel len ticho stat a z dialky sa na teba smutne pozerat.A tak sa ta znova vzdavam, nemoze to vyjst, snad uz len v snoch, mozeme sa zist.Tak ako predtym aj dnes vstavam z toho sna, bojim sa ze spadnem, bojim sa toho dna.A zase sama ako doteraz vzdy,umriem sklamanim ukrizovana na krizi.Vsetko co sa stalo, bol len velky omyl,naposledy som ta stretla a ty si mi dusu zlomil.Nepovedala som ti nic, az prilis som sa bala, a moja zlomena dusa pomaly umierala
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement