Prítomnosť je smútkom minulosti a nádejou budúcnosti

August 2008

Zomri len raz

30. august 2008 at 23:15 | LoveAffair |  Moje Basne
Zomrelo dievča, zomrela duša,
život ľudí často skúša.
Zrazu srdce,tvrdé ako kameň,
v očich vyschol jej ten sladký plameň.
On odišiel a nechal ju tu,
samú so spomienkamy a bolesťou zamknutú.
Už nikdy sa nevrátil, ani to nemieni,
jej bolesť srdca už nič nezmierni.
Tak tu stála v daždi, snehu,
tu stála,čakala na lásku ,nehu.
No tá nikdy neprišla,nechala ju stáť tam,
už nikdy oni dvaja, už je každý sám.
Horúce slzy, stekali jej po tvári,
hľadela na mesiac, čo dávno už nežiari.
Spadol z neba, umrel s láskou,
Skĺzol z neba, skĺzol s maskou.
V snehu kľačí s krehkým životom,
čas bolesti preniká ňou tichým tikotom.
Snáď možno raz výjde slnko aj v tejto tme,
tak neboj sa dievčatko, všetci tu s tebou sme.
Všetci tu sme, no žijeme v tichu,
Spolu bojujeme, chceme prelstiť pýchu.
Žijeme v ideách, zastretých čiernym mrakom,
keď príde nová šanca, neuhni dievčatko zrakom.
neumri znova, otvor prosím oči,
neodháňaj lásku, keď do života ti vkročí.
Neboj sa trápenia, čo pre ňu zažiješ,
veď vždy stojí to za to, čo s ňou prežiješ.
Tak neumri znova, veď sme tu všetci,
ak nebudeš vládať bolesť ponesieme na našom pleci.
tak postav znova mosty, bez nich to nejde,
veď city to sú skovsty a bolesť ťa možno raz prejde.
Tak podaj nám ruku vlož ju do našej dlane,
tak pozliepaj srdce, nech nie je to márne.
život raz skončí, no láska zostane,
ona ťa zachráni, keď proti smrti povstane.
Tak neumri divečatko, zobuď sa s nami,
My vstávame, tak pozri čo život dá mi.
Nebudem sama, veď priateľov mám,
Neboj sa dievčatko, už navždy bude dobre nám.

Kamenny žiaľ

30. august 2008 at 22:52 | LoveAffair |  Moje Basne
Keď už slová nemajú váhu,
ležíš v posteli,na očiach máš tmu,
ten, koho hľadáš ťa nechal samú,
zmatok ti vládne a na duši máš tieň,
slzami zmývaš si pokošku preň.
Nič sa už nevráti, všetko vzal čas,
smútok i radosti, spomienky v nás.
úsmev sa vytratil, stuhla ti tvár,
do očí vliezol ti, kamenný žiaľ.
Nikdy už nepovie:"Jak mal som ťa rád"
so starosťou v srdci podá niekoľko rád.
Však čas už všetko odvial do spomienok,
a z duše ti ostava iba slabučký plamienok.

Balada o dievčatku

21. august 2008 at 11:16 | LoveAffair
Neplačem dievčatko, musím byť veselá,
slzy si ukrývam, to by si nechcela.
Chodím tu dievčatko, každý deň bezmála,
by si tu samotná v zemi neležala.
Spinkáš tu studená, uschnuté kvieťa,
matka ťa prežila, najdrahšie dieťa.
Napadlo lístie, ah ťažká je hlina,
snáď ti tu dievčatko nebude zima.
Zapálim kahanček, belavý plamienok,
na chvíľu zazriem ťa v útržku spomienok.
Snehová prikrývka v kolede vianočnej,
obe nás zakryje na ceste smútočnej.
Brieždenie odtiahlo súmraku závesy,
maličká mohyla nestraší, nedesí.
Dievčatko skonalo, nič ho už nemučí,
búva si pod snehom v maminom náruči

Bez duše

21. august 2008 at 11:03 | LoveAffair |  Moje Basne
Stratila som dušu,
milión ciest a ani jedna správna,
nemôžem ju nájsť.
Pýtam sa: Kto som?, už dávno som odišla
a stopy niet,
prechádzam po piesku,
stopy niet,
duša mi chýba, nemôžem ju mať.
Srdce bije, no krv neprúdi,
hrudník sa dvíha, no vzduchu niet,
na prvom rázcestí zablúdi,
nevráti sa späť.
Stratila som dušu,
množstvo viet a ani jedna krásna,
nie som to Ja, je to môj tieň, minulosť dávna.
Ničoho niet, ničomná ničota,
neznačí nič,
bez seba skľúčená samota,
pomoci niet.
Stratila som dušu,
podstatu svojej bytosti,
každý večer po ôsmej
umývam si vlasy v slzách ľútosti
a stopy viet...
... už ma niet...

V dial...

21. august 2008 at 10:50 | LoveAffair |  Rozne

Smutnymi ocami pozeram sa v dial,
caka ma aj nieco ine ako len bolest a zial?
Preco zivot ruca sa mi v mojich vlastnych rukach
Tak ako iny prezivam svoju lasku, ale v strasnych mukach.
Nemozem to povedat, nechcem ta stratit,
nechcem sposobit ti bolest a tvoje stastie skratit
nemozem, ved pravda minulosti,na plecia mi sada,
nechcem o tom hovorit, ked stala sa mi zrada.
Zamotana v sklamaniach, co zavse tu stoja,
uzavreta cakam tu, no asi nikdy uz nebudem tvoja.
Pretoze zranila som vsak az prilis vela ludi
Ten pocit zla vo mne, v noci zo sna ma budi.
Vzdy chcem vyhrat, byt prva v cieli,
ale zakazdym to sklamanie mi za patami trieli.
Za cielom si idem, vzdy aj cez mrtvoly inych,
Nie , nie ja nikdy neskoncim, tak dole pri nich.
Je mi vsak luto, ze zakazdym ti ublizim,
Ale je to hra o stastie,ked o kus k cielu sa priblizim.
prepac mi prepac, zase si sam,
ale uz ma poznas, necakaj ze lasku ti dam.
Nechcem ti ublizit, nechcem ta trapit
Ja sa uz totiz poznam, ze nic sa nedeje, tak sa viem tvarit
A ty zabudnuty, budes na dne sam,
lubil si ma a neveril ze to bude iba klam.
Ale ja som to vedela uz velmi davno,
vedela, no vsak dufala, snad raz dopadne to dobre, no darmo.
Darmo , darmo, zase je to tak,
ze ublizim len inym, som ako cerveny mak.
Ked lupienky vietor mi odveje a sotane len dusa,
Vtedy ma vidis pravu, vtedy ta pravda skusa.
Ak ma aj potom budes lubit, navzdy budem tvoja,
ale ta stara ,skareda dusa bude aj tak len moja.
Smutne sa pozeram, uz zase s tebou v dial
snad vyde konecne slnko a mna necaka len zial.

Zbohom smrtou

11. august 2008 at 15:20 | LoveAffair |  Moje Basne
Slzy, smútok a tichy zial,
je to presne to, co si si prial.
Zlamat mi srdce a znicit sny,
moj zivot je nahle tak bezcenny.
V srdci si mi nechal dieru,
v tejto vojne uz nieto mieru.
Bojujem, za to, co som davno stratila,
aj ked tato vojna mi dusu zmlatila.
Uz nemam preco dalej zit,
ved umiera mi moja dusa,
teraz pozeras co si mi spravil,
len sa prozri, trochu cít.
Nesvitne uz novy den,
tma pohlti ma celu,
ticho sama niekde umriem
a dam zbohom smrtou svetu.