Prítomnosť je smútkom minulosti a nádejou budúcnosti

Mozno raz....

29. october 2008 at 23:15 | LoveAffair |  Moje Basne
Prečo stále padáš na prahu dvier,
vysnívanú lásku skladáš z holubích pier.
skladáš si ju pomaly, pierko po pierku,
čo keď sa len tak zrúti,veď nemá žiadnu opierku.
Lásku strachu a tažkej nedôvery života,
bojíš sa podvodu, čo sa s ňou mihotá.
Máš pocit, že v živote s len ty sám,
depresie, bolesť, smútok a sebaklam.
Skúšaš sa tváriť šťastne, keď nie si len ty,
no je to len maska, pod ktorou si ukrytý.
Ukrytý pred bolesťou čo prúdi si svetom,
a tak sedíš doma sám so svojím mŕtvym kvetom.
Možno sa ti nezdá, al emáš dôvod vstať,
máš kopu priateľov a tých nemôžeš sa len tak vzdať.
Je to bolesť, vidieť ľudí ako sa ničia,
nezastavíš ich, až kým sa nedoničia.
Potom s vyschnutou dušou, vrátiš sa sem,
a budeš si priať, aby to všetko bol zlý sen.
No je to skutočnosť a čas čo sa nedá vrátiť,
možno nájdeš zmysel života a začneš si ceniť to,
čo si tak ľahko mohol stratiť.
A hoci pocit straty ostane temný,
a boleť ukrytá, zmizne len o odtienok,
vtedy spoznáš to čo ticho hučí,
z tvojich takmer mŕtvych spomienok.
 

1 person judged this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement