Prítomnosť je smútkom minulosti a nádejou budúcnosti

A nie je návrat!

18. november 2008 at 22:48 | LoveAffair |  Moje Basne
Ten čo zradným bozkom budí sny.
Čo rukou chladnou vtiahne ťa do tmy.
A k smrti....
Tej pani bielej v čiernom odetej.
Čo kosou zráža klíčky lásky.
Čo nepočuje prosby tiché hlásky...
Tá prekážku ti k ceste kladie.
A pri tvojej krvi hlasno pradie,
Tá, čo nôž ti núka.
Nôž, čo kalným zrakom žmúri z tieňa rán.
Čo núti spievať piesne čiernych vrán.
Čo nové zlo ťa konať núti.
A len za smútkom znova smúti...
Jed ti tichým gestom dáva.
Perie z krídel ti strháva...
A k oltáru... priamo k Bohu, šepká kliatby...
A Satanovi spieva pieseň chvály.
Ako biele ruky, čo na orgáne hrali,
v krvi kúpu sa...
A tvoja zlom pokropená duša,
Stehy krásy prerezať si skúša.
A v krvi.. čistej plynulej.
Sa v vrátiš k zlobe minulej...
A ostrou hranou posla smrti...
Tvoja krv sa ti z rúk rúti.
A nie je návrat. Cesty späť.
Slzy sa ti z očí lejú... Keď si v tomto veľkom tichu, pred bránami toho sveta,
Nájdeš zmysel.... Teplo leta...
A špinaví anjeli ti telo z kríža snímu.
A k sebe. K svojmu "bohu" ťa s radosťou príjmu.
A diablov úsmev z tváre nezmyje už ničia ruka.
Len tá, ktorá sa ďalšej krvi neponúka..
Ako Tvoja!!!
 

1 person judged this article.

Comments

1 Begess | 28. march 2015 at 0:27 | React

Pekne!!!!

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement