Prítomnosť je smútkom minulosti a nádejou budúcnosti

March 2010

tmava čiara

21. march 2010 at 20:15 | LoveAffair |  Rozne
Pýtate sa,či sa niečo deje.

Neodpovedám,

len hľadím

a hľadím

do tej skurvenej zeme!

Je chladná.

Tak nežiadajte

teplo.

Ja nezahorím,

nezasvietim!

Ja

len mlčky

hľadím

na jej

čiernobiely

portrét.

Chcete lásku,

uz jej niet

minula sa spolu s čiernotou

hrud na jej rakve.

Skurveny svet,

potrebujem plakat,

no slz uz viacej niet-

Nemilovana

21. march 2010 at 20:11 | LoveAffair |  Moje Basne
Hľadala som ťa v noci
túlala som sa vo večnosti
raz snom raz realitou opantaná
odstrihla som si krídla
aby som ti ich požičala
a ty si zmizol s krásou mojich dní

po tme sme hmatom pátrali
ja hmatom po tebe
ty s krídlami po kráse vznešenej
a keď dlaňami nahmatal si moju tvár
lahostajne si šiel dalej
dalej hľadal
akoby som bola zo vzduchu
akoby som ani nebola

túžila som sa zamknúť do svojich kníh
nikdy viac nevystrčiť nos do reality
a takto som len vykúkala spoza nich
a keď si sa obzrel , zmizla som
ako horský mních
bola to moja obrana
obrana pred svetom
kde mala som byt viac nemilovaná

Keď odchádzaš a neobzrieš sa späť

21. march 2010 at 20:07 | LoveAffair |  Moje Basne
Keď odchádzaš a neobzrieš sa späť
rozmýšľam, čo budeš ešte chcieť
Dostávaš krídla a užívaš si ten let
Keď vidíš z výšky svoj vysnívaný svet.

Keď odchádzaš a neobzrieš sa späť
Ja ťa vždy prosím: Ďaleko neodleť
Buď tu navždy, či staň sa hviezdou
Ktorá bude mi ukazovať cestu nocou desnou

Keď odchádzaš a neobzrieš sa späť
Chcem dostať krídla, odísť s tebou preč
Prešli dni, týždne, roky..
Robíš nové, skúsenejšie kroky

Keď odchádzaš a neobzrieš sa späť
Po dlhom čase zabúdaš..
Viac na nepotrebuješ, nehľadáš..
Spomienku vzbudzuje len kvet..

Starkej

21. march 2010 at 19:58 | LoveAffair |  Moje Basne
Začína svitať, prichádza deň.
Prečo to nieje iba zlý sen?

Ideme tíško, srdcia nám zviera.
Z duší nám pomaly uniká viera.

Myšlienky nás trápia, kráčame po ulici.
Trpké slzy tečú, stekajú po líci.

Horký bôľ otvára nám rany.
Stojíme nad tvojím hrobom, každý z inej strany.

Aké by to bolo?
.....pýtam sa túto otázku milión ráz.
Aké by to bolo, keby stál, vtedy pri tebe aspoň
jeden z nás?

Boli by sme teraz všetci vedľa seba?
Nemuseli by sme sa naučiť žiť tu bez teba.
S bolesťou dvíhame oči k nebu, veď to sa nedá.
Nezabudneme nikdy, nikdy na teba!!!!

Tak prečo sme tu samy?
Prečo ťa niet?
Prečo si už navždy opustila tento svet?

Prečo musela odísť, keď chcela ešte žiť?
Tak povedz: "Musí to tak byť?"